Rozsiahla novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii reaguje na potreby praxe, prináša zásadné korekcie konkurzného práva, s cieľom zvýšenia vymožiteľnosti pohľadávok veriteľov.
Novela nadobudne účinnosť v dvoch krokoch – väčšina zmien, týkajúca sa najmä procesných otázok konkurzného a reštrukturalizačného konania, nadobudne účinnosť k 1. januáru2012 a niekoľko zmien, ktoré však podstatným spôsobom menia definíciu predlženia a novým spôsobom upravujú zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nadobudne účinnosť k 1. januáru 2013.

Zmeny v zákonoch a daniach od 1.1.2012

Rok 2012 prináša so sebou aj niekoľko zmien v legislatíve a v zdaňovaní, prinášame vám prehľad tých najdôležitejších.
V článku nájdete informácie o

• daňovom poriadku,
• zákone o dani z pridanej hodnoty,
• zákone o dani z príjmov a
• zákone o používaní elektronickej registračnej pokladnice.

Návratnosť vložených zdrojov do spoločnosti a znižovanie hodnoty majetku

Ukazuje sa, že hospodárska kríza sa vracia a zostáva len otázne v akej sile sa prejaví. Prinášame preto tému, ktorá je aktuálna pre všetky firmy, ktoré majú vo svojom majetku výrobné prostriedky alebo aspoň vlastnú budovu – Návratnosť vložených zdrojov do spoločnosti a znižovanie hodnoty majetku.

V týchto dňoch sú daňovým subjektom doručované (doporučene do vlastných rúk prostredníctvom Slovenskej pošty) oznámenia, v ktorých príslušný Daňový úrad oznamuje základné číslo účtu pre platenie dane, ktoré je jedinečné pre každý daňový subjekt.

S účinnosťou od 1.1.2012 je daňový subjekt povinný platbu dane poukazovanú daňovému úradu označiť v zmysle Vyhlášky č. 378/2011 Z. z. o spôsobe označovania platby dane na nové číslo účtu.
Každému daňovému subjektu je pridelené jeho vlastné číslo účtu – tzv. základné číslo účtu.
Číslo účtu pre úhradu príslušnej dane sa skladá z predčíslia označujúceho druh dane, zo základného čísla účtu označujúceho daňový subjekt a z identifikačného kódu Štátnej pokladnice:

Zoznam predčíslí účtov otvorených v Štátnej pokladnici pre platenie daní

Zdroj:  DR SR

Nový daňový poriadok

Od 01.01.2012 nadobúda v Slovenskej republike účinnosť nový procesný právny predpis v oblasti daní – zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z.z. (ďalej ako „nový daňový poriadok“).

Prijatie nového daňového poriadku je súčasťou Reformy daňovej a colnej správy s výhľadom zjednotenia výberu daní, cla a poistných odvodov (program UNITAS).

Nový daňový poriadok nahrádza od 01.01.2012 zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon č. 511/1992 Zb.“).

Nový daňový poriadok prináša okrem iného nasledovné zmeny.

1. Základné zásady správy daní

Základné zásady správy daní boli prevzaté z pôvodného zákona č. 511/1992 Zb. a boli upravené prípadne doplnené, napríklad:

• Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
•  Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

2. Elektronické doručovanie

Nový daňový poriadok zavádza od 01.04.2012 (pôvodne od 01.01.2012) povinnosť doručovať podania (napr. daňové priznania) voči daňovému orgánu a colnému orgánu už len elektronicky, a to prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu alebo na základe písomnej dohody so správcom dane o elektronickom doručovaní bez zaručeného elektronického podpisu.

Uvedená povinnosť sa týka:

• daňových subjektov, ktorí sú platiteľom dane z pridanej hodnoty,
• daňových poradcov za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní,
• advokátov za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní.

Zároveň Daňová správa pripravuje začiatkom roka 2012 zavedenie novej bezplatnej formy elektronickej komunikácie. Daňový subjekt získa možnosť plnohodnotne elektronicky komunikovať aj bez potreby zakúpenia zaručeného elektronického podpisu ZEP. Zároveň ostane zachovaný súčasný spôsob elektronického doručovania podaní na základe uzatvorenia Dohody o spôsobe doručovania písomností elektronickými prostriedkami alebo so zaručeným elektronickým podpisom. Daňová správa zverejní viac informácií začiatkom roka 2012.

Na druhej strane, doručovanie elektronickými prostriedkami zo strany správcu dane smerom voči daňovému subjektu vrátane zriadenia osobnej internetovej zóny daňového subjektu, resp. sprístupnenie elektronického výpisu z jeho osobného účtu sa odkladá o jeden rok, t.j. od 01.01.2013.

3. Zmeny v zastupovaní daňovým zástupcom

V prípade, ak sa daňový subjekt rozhodne dať sa pred správcom dane zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý mu udelí písomné plnomocenstvo, zákon upúšťa od požiadavky úradne overeného podpisu splnomocniteľa na plnomocenstve.

Plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Obdobne, odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane.

Nový daňový poriadok zavádza v určených prípadoch (napríklad daňový subjekt, ktorého pobyt nie je známy, právnická osoba, ktorej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je správcovi dane známa) možnosť určiť zástupcu ex offo. Správca dane môže požiadať Slovenskú komoru daňových poradcov, aby do 30 dní od doručenia žiadosti navrhla zástupcu zo zoznamu daňových poradcov; predchádzajúci súhlas sa u zástupcu navrhnutého Slovenskou komorou daňových poradcov nevyžaduje.

4. Znalec

Nový daňový poriadok výslovne upravuje postavenie znalca tým, že pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre správne určenie dane môže správca dane požiadať znalca o vypracovanie znaleckého posudku alebo odborného stanoviska. Zakotvuje sa, že daňový subjekt má právo byť prítomný pri vypočutí znalca a klásť znalcovi otázky.

5. Miestne zisťovanie

Správca dane je oprávnený na účely správy daní a pri poskytnutí súčinnosti orgánom podľa osobitného predpisu vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti.

6. Daňová kontrola

Správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorý patrí do miestnej príslušnosti iného správcu dane.

Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo okrem iného aj navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť.

Ustanovuje sa, že lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Doposiaľ platila polročná lehota s možnosťou predĺženia nadriadeným orgánom na 1 rok.

7. Určenie dane dohodou

Nový daňový poriadok už neumožňuje určiť daň dohodou, ako to bolo podľa zákona č. 511/1992 Zb. v prípade, ak daňový subjekt nesplnil svoju dôkaznú povinnosť pri určení výšky dane.

8. Nulitné rozhodnutie

Zavádza sa inštitút nulitného rozhodnutia. Nulitným rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré

• vydal správca dane na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,
• bolo vydané omylom inej osobe,
• nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

Nulitné rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

9. Registračné povinnosti

Podľa pôvodného zákona č. 511/1992 Zb. bol daňový subjekt povinný oznamovať zmenu údajov uvádzaných pri daňovej registrácii správcovi dane do 15 dní odo dňa, keď sa zmenili. Podľa nového daňového poriadku sa táto lehota predlžuje na 30 dní.

10. Transformácia daňovej správy – finančná správa

S účinnosťou od 01.01.2012 sa Daňové riaditeľstvo SR a Colné riaditeľstvo SR zlučujú do Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Daňové úrady ako súčasť novej finančnej správy zostávajú v roku 2012 zachované, mení sa ich územná pôsobnosť a stáva sa ňou kraj. Daňových úradov bude preto 8. Okrem toho bude vytvorených 39 pobočiek daňových úradov a 42 kontaktných miest (budú organizačnými zložkami daňových úradov). Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty zostáva zachovaný, bude sídliť naďalej v Bratislave a bude po novom vykonávať svoju pôsobnosť už pre celé územie Slovenskej republiky.

11. Podávanie dodatočných daňových priznaní

Rozširuje sa povinnosť podať dodatočné daňové priznanie aj na nasledovné prípady:

• daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty neobsahuje správne údaje týkajúce sa uskutočnených a prijatých zdaniteľných obchodov za príslušné zdaňovacie obdobie,
• daňová strata je nižšia ako bola uvedená v daňovom priznaní.

12. Pokuty

Upravujú sa hranice určujúce výšku pokuty za porušenie zákona. Napríklad sa znižuje maximálna výška pokuty za porušenie povinnosti nepeňažnej povahy z 33 190 eur na 3 000 eur.

13. Označovanie platby dane pri bezhotovostných platbách dane

Nová vyhláška Ministerstva financií SR č. 378/2011 Z.z. upravuje nový spôsob označovania platby dane s účinnosťou od 1.1.2012.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty

Od 01.01.2012 nadobúda účinnosť zákon č. 331/2011 Z.z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa aj zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Od 01.01.2012 dochádza napríklad k nasledovným zmenám:

1. Vrátenie nadmerného odpočtu

Doplňujú sa ustanovenia o lehote na vrátenie nadmerného odpočtu v prípade výzvy daňového úradu na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní a pri uplatnení nadmerného odpočtu alebo jeho zvýšení dodatočným daňovým priznaním.

2. Nová sankcia

Zavádza sa nová sankcia v prípade neoprávneného skoršieho vrátenia nadmerného odpočtu vo výške 1,3% zo sumy neoprávnene vrátenej dane.

3. Nedostatky súhrnného výkazu

Daňový úrad môže vyzvať osobu, ktorá podala súhrnný výkaz, podať vysvetlenie alebo odstrániť nedostatky súhrnného výkazu. Na základe tejto výzvy je osoba, ktorá súhrnný výkaz podala, povinná do piatich dní od doručenia výzvy nedostatky podaného súhrnného výkazu odstrániť.

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov

Od 01.01.2012 nadobúda účinnosť zákon č. 331/2011 Z.z., ktorým sa okrem iného mení a dopĺňa aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Od 01.01.2012 dochádza napríklad k nasledovným zmenám:

1. Platenie preddavkov inak

Správca dane môže na žiadosť daňovníka určiť platenie preddavkov na daň inak v odôvodnených prípadoch (doteraz to bolo možné, iba ak predpokladaná daň nezodpovedala sume preddavkov na daň).

2. Ročné zúčtovanie za zamestnanca

Správca dane uloží zamestnávateľovi, ktorý je platiteľom dane, pokutu, ak zistí, že nevykonal ročné zúčtovanie zamestnancovi, ktorý požiadal platiteľa dane o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnanec splnil na jeho vykonanie všetky podmienky, a to vo výške min. 15 eur za zamestnanca (celkovo max. 30 000 eur).

3. Podávanie prehľadov k závislej činnosti

Zavádza sa mesačné podávanie prehľadov k závislej činnosti (v súčasnosti kvartálne).

4. Pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň

Novela začleňuje do zákona o dani z príjmov možnosť požiadať platiteľa dane o vysvetlenie v lehote do 12 kalendárnych mesiacov odo dňa, keď k zrážke dane alebo preddavku na daň došlo, ak má daňovník pochybnosti o správnosti zrazenej dane alebo preddavku na daň. Uvedené ustanovenie bolo presunuté zo zákona č. 511/1992 Zb. a v novom daňovom poriadku už nefiguruje.

5. Číslo účtu správcu dane

Daňovník, ktorému do lehoty na podanie daňového priznania správca dane neoznámil číslo účtu správcu dane vedeného pre daňovníka, je povinný daň zaplatiť v lehote do ôsmich dní od doručenia tohto oznámenia, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote na podanie daňového priznania.

6. Registračné a oznamovacie povinnosti

Ustanovenia zákona o správe daní (registračné a oznamovacie povinnosti) boli presunuté do zákona o dani z príjmov.

7. ZMENY prijaté zákonom z 01.12.2011

Zákonom prijatým v Národnej rade Slovenskej republiky dňa 01.12.2011 boli schválené nasledovné zmeny zákona o dani z príjmov účinné od 01.01.2012 (táto novela nebola zatiaľ publikovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky):

• Majetok obstaraný formou finančného prenájmu (finančný lízing) bude odpisovaný rovnako ako majetok obstaraný kúpou (bude platiť na zmluvy uzatvorené po 31.12.2011)
• Zmena systému odpisovania hmotného majetku – v prvom roku odpisovania sa uplatní len pomerná časť z ročného odpisu v závislosti od počtu mesiacov od jeho zaradenia do užívania (bude platiť na majetok uvedený do užívania po 31.12.2011)

Zákon č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov

Od 1.1.2012 končí prechodné obdobie, počas ktorého zákon č. 289/2008 Z.z. používaní elektronickej registračnej pokladnice v znení neskorších predpisov umožňoval postupovať podľa starej vyhlášky č. 55/1994 Z.z., a od tohto dňa sú všetci podnikatelia, ktorí majú pri evidovaní tržieb povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu (ERP), povinní uplatňovať postup podľa zákona č. 289/2008 Z.z. Pokladnica tak už musí spĺňať prísnejšie požiadavky ustanovené týmto zákonom.

Podľa tohto zákona sa za úhradu v hotovosti podliehajúcu evidencii v ERP považuje aj úhrada pohľadávky (faktúry) v hotovosti.

Novela nadobudne účinnosť v dvoch krokoch – väčšina zmien, týkajúca sa najmä  procesných otázok konkurzného a reštrukturalizačného konania, nadobudne účinnosť k 1. Januáru 2012 a niekoľko zmien, ktoré však podstatným spôsobom menia definíciu predĺženia a novým spôsobom upravujú zodpovednosť štatutárov za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, nadobudne účinnosť k 1. januáru 2013.

Dôvodom tejto dvojstupňovej implementácie novej úpravy je potreba poskytnúť podnikateľom priestor na úpravu štruktúry ich financovania (zníženie cudzích zdrojov financovania napr. ich splatením (úvery od bánk) alebo ich kapitalizáciou, t.z. presun do vlastného imania, napr. formou zvýšenia základného imania). V prípade, ak by bola nová definícia predĺženia zavedená do právnej úpravy už od 1. januára 2012, relatívne veľa aj zdravých a platobne schopných (likvidných) subjektov by spĺňalo podmienky pre vyhlásenie konkurzu z dôvodu existencie predĺženia.

Kľúčové zmeny od roku 2012

Zmeny sa týkajú mnohých súčasných praktických problémov súvisiacich s procesom začatia konkurzného konania na základe veriteľského návrhu (v súčasnosti de facto eliminované na minimum), prihlasovania a poradia pohľadávok, popierania pohľadávok, zahrnutia majetku do podstaty a uspokojovania pohľadávok, vrátane poradia uspokojovania pohľadávok proti podstate.

Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že novela výrazne posilňuje postavenie veriteľov v súvislosti so začatím konkurzu (prístupnosť veriteľských návrhov) ako aj počas konkurzu (možnosť vzájomného popierania pohľadávok, možnosť výmeny správcu); na druhej strane sa relatívne výrazne zvyšuje aj dôležitosť spolupôsobenia súdu v procese konkurzu (najmä v súvislosti s rozhodovaním o popretých pohľadávkach).

Vzhľadom na to, že veľké množstvo zmien sa týka čisto technických otázok procesného postupu v rámci konkurzu, na tomto mieste venujeme osobitnú pozornosť iba najdôležitejším zmenám, ktoré podľa nášho názoru zásadne ovplyvnia správanie zúčastnených osôb pred a po vyhlásení konkurzu.

Veriteľské návrhy

Podľa súčasnej úpravy musel veriteľ na podanie veriteľského návrhu disponovať vykonateľným exekučným titulom (najmä rozsudkom). V praxi to znamenalo, že k veriteľským návrhom dochádzalo iba výnimočné (napr. s cieľom dosiahnuť vyvodenie osobnej zodpovednosti štatutára úpadcu), nakoľko racionálne uvažujúci veriteľ prirodzene uprednostnil individuálnu formu uspokojenia prostredníctvom exekúcie pred kolektívnym a pomerným uspokojením v rámci konkurzu.

V zmysle novely bude na podanie veriteľského návrhu postačovať, aby veriteľ disponoval pohľadávkou voči dlžníkovi s lehotou po splatnosti aspoň 30 dní, dlžníka písomne vyzval na plnenie a mal vedomosť o existencii aspoň jedného ďalšieho veriteľa, ktorého vie riadne označiť (napr. Sociálna poisťovňa). Svoju pohľadávku musí veriteľ doložiť potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca o tom, že pohľadávku účtuje v účtovníctve v súlade s účtovnými predpismi.

V praxi to znamená, že veriteľský návrh nebudú môcť podať zamestnanci alebo iné osoby, ktoré nevedú účtovníctvo. Na základe takéhoto návrhu súd začne konkurzné konanie, v ktorom bude dlžník musieť na súdnom pojednávaní a predložením viacerých podkladov zo svojho účtovníctva osvedčiť svoju platobnú schopnosť. Vzhľadom na to, že dlžník sa tomuto zaťažujúcemu a potenciálne škodlivému konaniu bude môcť vyhnúť zaplatením pohľadávky veriteľa, ktorý podal návrh (resp. ďalších veriteľov, ktorí na základe zverejnenia začatia konkurzného konania v Obchodnom vestníku pristúpia do konania), je možné očakávať, že podanie veriteľského návrhu bude slúžiť ako účinný nástroj na dosiahnutie zaplatenia pohľadávok veriteľov, ktorí nie sú platobne neschopní,  ale z rozličných dôvodov nedodržiavajú platobnú disciplínu.

Podanie veriteľského návrhu na vyhlásenie konkurzu je aj naďalej spojené s povinnosťou zložiť preddavok na odmenu a výdavky predbežného správcu (EUR 1.660,-), ktorý však navrhovateľovi bude v plnej výške vrátený, ak predbežného správcu nebolo potrebné vymenovať.

Na základe tejto zmeny je možné očakávať výrazný nárast počtu začatých konkurzných konaní, z ktorých však veľká časť bude skončená bez vyhlásenia konkurzu (z dôvodu zaplatenia pohľadávky, resp. osvedčenia platobnej schopnosti).

Podriadenie pohľadávok spriaznených osôb

Zásadnou zmenou pre obraz a pomer síl v budúcich konkurzoch, ale aj pre bežné obchodnoprávne vzťahy je paušálne podriadenie pohľadávok spriaznených osôb a zmluvných pokút. Cieľom je odstrániť súčasný stav, keď si pred plánovaným vyhlásením konkurzu spoločnici úpadcu alebo im blízke osoby relatívne veľmi jednoducho vytvorili alebo výrazne zvýšili hodnotu svojich (zabezpečených) pohľadávok voči budúcemu úpadcovi. Dlžníka následne „poslali“ do konkurzu, ktorý vzhľadom na svoje dominantné a často zabezpečené postavenie riadili v neprospech bežných veriteľov z obchodného styku tak, aby zostávajúci majetok previedli na ďalšie spriaznené osoby.

V zmysle novely sa ako podriadená pohľadávka uspokojí zmluvná pokuta a pohľadávka, ktorá patrí veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek pred začatím konkurzného konania bol spriaznený s úpadcom. Týka sa to aj pohľadávok, ktoré kedykoľvek v minulosti patrili spriaznenému veriteľovi (t.z. pohľadávok nadobudnutých postúpením od spriaznenej osoby).

S týmito pohľadávkami nebude spojené hlasovacie právo a nebude sa prihliadať ani na zabezpečenie týchto pohľadávok zabezpečovacím právom (napr. záložné právo na majetok úpadcu).

Vzhľadom na veľmi širokú definíciu pojmu „spriaznená osoba“ (stačí priama alebo nepriama účasť 5% na základnom imaní alebo na riadení spoločnosti), ktorú novela ešte rozširuje, bude obchádzanie paušálneho podriadenia pohľadávok spriaznených osôb síce možné, ale bude spojené s oveľa vyššími transakčnými nákladmi (zapojenie „bielych koní“). Tým sa výrazne obmedzia doterajšie veľmi negatívne vnímané praktiky, ktoré poškodzovali štandardných veriteľov v prospech osôb, ktoré mali primárne niesť negatívne majetkové dopady konkurzu (najmä spoločníkov úpadcu).

Na druhej strane, široká definícia pojmu „spriaznená osoba“ a rozsahu podriadených pohľadávok bude mat nepochybne výrazný vplyv aj na bežné obchodné vzťahy, keď bude potrebné, v oveľa väčšej miere ako doposiaľ, skúmať vzájomné prepojenia aj pri bežnom obchodnom styku (väčšie zákazky) a pri nadobúdaní pohľadávok. Opatrenia, vrátane určitej formy due diligence budú často krát potrebné aj pri nadobúdaní podielov na  spoločnostiach, ktoré sú potenciálnymi obchodnými partnermi alebo pred menovaním vzniku funkcií štatutárov.

Prihlasovanie pohľadávok

Novela zmierňuje doterajšiu prísnosť pravidiel prihlasovania pohľadávok. Aj naďalej zostáva ponechaná 45-dnová lehota na prihlasovanie pohľadávok, avšak po novom bude môcť veriteľ prihlasovať aj po jej uplynutí. Sankciou za oneskorené podanie prihlášky už nebude faktický zánik pohľadávky, ale to, že pohľadávka stratí svoje prípadné zabezpečenie a veriteľ nebude počas konkurzu môcť uplatňovať hlasovacie práva. Na rozdiel od pôvodnej úpravy však veriteľ nestratí možnosť uspokojenia pohľadávky v konkurze.

Zjednoduší sa aj proces podávania prihlášok, po novom bude postačovať, ak sa prihláška doručí správcovi. Nezabezpečené pohľadávky bude možné prihlásiť aj spoločne na jednom tlačive, čím sa vylúčia doterajšie praktické problémy spojené s posudzovaním, čo možno posudzovať za samostatnú prihlášku a zároveň sa tým dosiahne úspora administratívy a času spojená s vyhovovaním jednotlivých prihlášok. Prakticky povedané, kvôli stovke faktúr už nebude treba vyplňovať sto tlačív, ale len jedno, na ktorom bude uvedený ich celkový súčet.

Popieranie pohľadávok 

Novela prináša pomerne komplikovanú novú úpravu režimu popierania pohľadávok v rámci konkurzu.

Doposiaľ zákon priznával právo poprieť prihlásené pohľadávky výlučné správcovi, a to v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. V praxi to znamenalo, že podstatné otázky ohľadom budúceho priebehu konkurzu boli vyriešené zväčša do konania prvej schôdze veriteľov, na ktorej bolo možné vymeniť súdom ustanoveného prvého správcu (následne iba pri splnení veľmi striktných podmienok).

Novela umožňuje popierať pohľadávku nielen správcovi, ale aj veriteľom. Toto právo bude možné uplatniť iba na predpísanom tlačive, spolu s riadnym odôvodnením a zaplatením zálohy vo výške EUR 350,-. Následne sa bude na základe návrhu veriteľa popretej pohľadávky v súdnom konaní riešiť otázka existencie popretej pohľadávky (pričom popierajúci veriteľ aj veriteľ, ktorému popretá pohľadávka patrí budú musieť zložiť preddavok vo výške tarifnej odmeny piatich úkonov advokáta, počítanej z výšky popretej pohľadávky). Príslušný súd bude musieť na podnet dotknutého veriteľa tiež urýchlene riešiť otázku priznania hlasovacích práv veriteľovi popretej pohľadávky.

Je zrejmé, že tento nový režim prináša potenciálne výrazné zvýšenie poctu sporov pri prihlasovaní pohľadávok a v dôsledku toho dôležitosti rozhodovania súdov na priebeh konkurzu. Až prax ukáže, ako sa súdy s touto novou úlohou vysporiadajú, najmä pokiaľ ide o rýchle rozhodovanie o priznaní hlasovacích práv veriteľom popretých pohľadávok.

Dôležité je, že dotknutí veritelia sa kedykoľvek počas trvania sporu o existenciu popretej pohľadávky môžu dohodnúť na skončení sporu a uznaní existencie spornej pohľadávky.

V súvislosti s novou úpravou popierania pohľadávok, pri ktorej je možné predpokladať existenciu väčšieho množstva súdnych sporov ako to bolo doposiaľ, je dôležité tiež nové ustanovenie, ktoré dáva veriteľskej schôdzi možnosť odhlasovať výmenu správcu, ak výmenu schváli trojštvrtinová väčšina hlasov všetkých veriteľov.

Reštrukturalizácia

V rámci reštrukturalizácie sa na základe negatívnych skúseností so zneužívaním tohto inštitútu dlžníkmi vo vzťahu k inštitucionálnym veriteľom výrazne posilňuje postavenie zabezpečených veriteľov a oslabuje sa postavenie spriaznených veriteľov.

Na to, aby bol reštrukturalizačný plán prijatý, musí každý zabezpečený veriteľ (s výnimkou spriaznených veriteľov) hlasovať za prijatie plánu.

Pre veriteľov s podriadenými pohľadávkami sa zo zákona vytvára osobitná skupina, ktorá nesmie byt uspokojená rovnako alebo lepšie ako ostatní veritelia. Zriadením osobitnej skupiny sa bráni doterajšej praxi, keď sa pohľadávky spriaznených osôb „miešali“ v skupinách s pohľadávkami ostatných veriteľov s cieľom dosiahnuť väčšinu v každej skupine.

Kľúčové zmeny od roku 2013

Zmeny, ktoré začnú platiť od januára 2013 súvisia s celkovou zmenou prístupu zákonodarcu k postaveniu pohľadávok spriaznených osôb v rámci konkurzu a k začatiu konkurzných konaní na základe veriteľských návrhov.

Týmito zmenami sú zmena definície predlženia, povinnosť štatutára podať návrh na vyhlásenie konkurzu iba pri jeho existencii (t.z. nie v prípade platobnej neschopnosti) a osobitný zodpovednostný režim štatutárov kapitálových spoločnosti (najmä s.r.o. a a.s.) v prípade nesplnenia tejto povinnosti.

Zmena definície predlženia

V zmysle platnej úpravy je podnikateľ predlžený až vtedy, keď účtovná hodnota jeho už splatných záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. V tejto definícii nastane výrazná zmena.

Od 1. januára 2013 bude podnikateľ predlžený  ak hodnota jeho záväzkov (bez ohľadu na splatnosť) prevýši hodnotu jeho majetku.

Pri stanovení hodnoty sa vychádza z účtovnej evidencie, ale v prípade vyhotovenia má prednosť znalecký posudok, ktorý zohľadní aj očakávané výsledky prevádzkovania podniku (hodnota podniku). Takýto posudok bude pravidelne vykazovať vyššiu hodnotu podniku ako je hodnota záväzkov napr. v prípadoch spoločnosti podnikajúcich v oblasti poskytovania služieb, ktoré nedisponujú rozsiahlym majetkom.

Dôležité je, že do hodnoty záväzkov sa nezapočítavajú záväzky, ktoré majú štatút podriadenosti, t.z. pohľadávky spriaznených osôb (napr. pôžička od materskej spoločnosti). Dôvodom je, že tieto pohľadávky v zmysle úpravy ich podriadenia nebudú mat v prípade vyhlásenia konkurzu vplyv na uspokojovanie bežných veriteľov.

Povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu

V novej úpravy budú mat štatutári už len povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade existencie predlženia. V prípade pochybností treba štatutárom jednoznačné odporučiť nechať vypracovať znalecký posudok na hodnotu majetku a záväzkov s prihliadnutím na budúce výnosy. Tým sa štatutár zbaví prípadnej zodpovednosti za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu.

Povinnosť štatutára podať návrh v prípade existencie platobnej  neschopnosti bude zrušená, nakoľko zákon bude poskytovať veriteľom dostatočný priestor na to, aby v prípade jej existencie podali návrh na vyhlásenie konkurzu.

V tejto súvislosti sa domnievame, že by efektívnosti právnej úpravy výrazne pomohlo vybudovanie robustných a spoľahlivých registrov dlžníkov, napĺňaných z verejných i súkromných databáz.

Zodpovednosť štatutárov

Novela zruší doposiaľ zakotvenú prísnu, ale v praxi nefungujúcu neobmedzenú osobnú zodpovednosť štatutárov veriteľom za oneskorené podanie návrhu na konkurz.

Novela od roku 2013 zavedie novú sankciu, ktorú bude v rámci konkurzu vymáhať priamo správca ako pohľadávku podstaty. Každý štatutár kapitálovej spoločnosti, ktorý vykonával funkciu počas 4 rokov pred vyhlásením konkurzu a porušil povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, bude povinný zaplatiť v prospech všeobecnej podstaty sumu zodpovedajúcu výške základného imania spoločnosti, max. dvojnásobok minimálneho základného imania (pri s.r.o. EUR 10.000,-). Sankciu nebude musieť zaplatiť iba vtedy, ak preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou (t.z. ani pri jej vynaložení nemohol stav predlženia zistiť).

Prax ukáže efektívnosť tejto obmedzenej zodpovednosti, pričom už v tejto fáze vidíme určitú „dieru“ pre prípad komanditných spoločnosti, v ktorých je štatutárnym orgánom s.r.o.

Článok bol pripravený právnickou firmou e/n/w/c Natlacen Walderdorff Cancola advokáti s.r.o. a bol použitý s ich dovolením.

V tejto súvislosti by si mal každý manažment položiť otázku, či sa návratnosť nepredlžuje, a či vôbec je reálna v nejakom časovom horizonte. Pozrime sa na to ako tento problém usmerňuje národná aj nadnárodná účtovná legislatíva.

Na úvod treba konštatovať, že slovenská legislatíva síce vychádza z tej nadnárodnej (myslíme tým IFRS), ale je stručná a hlavne veľmi nekonkrétna v tom, ako riešiť problém. Paragraf 18.4 postupov účtovania:

• Opravná položka k dlhodobému majetku, ktorého úžitková hodnota sa znižuje opotrebovaním, sa tvorí, ak predpokladané budúce ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa na tieto účely rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok a už vytvorenej opravnej položky.
• Ak predpokladaná predajná cena dlhodobého majetku po odpočítaní nákladov na predaj je vyššia ako predpokladaná hodnota ďalšieho využitia tohto majetku účtovnou jednotkou, pri tvorbe opravnej položky sa zohľadňuje predpokladaná predajná cena znížená o náklady na predaj.

Oba odseky narábajú v postate s rovnakým termínom – predpokladaná hodnota budúceho využitia majetku, nikde v legislatíve sa už ale nepíše krok B a to je ako túto hodnotu zistiť, resp. vypočítať. V tomto prípade prevláda názor, že je možné využiť usmernenia IFRS, ktoré sú v súlade s vyššie uvedenými odsekmi, ale navyše upravujú aj ďalšie postupy (medzinárodný štandard IAS 36).

Na úvod  si uveďme ako definuje potenciálny problém hodnoty dlhodobého majetku IAS 36:

• Strata zo zníženia sa zaúčtuje, ak účtovná hodnota prevyšuje spätne získateľnú hodnotu (ako náklad alebo ako zníženie rezervy z precenenia).
• Spätne získateľná hodnota je vyššia z reálnej hodnoty znížená o náklady na predaj a jej úžitkovej hodnoty.

Jediný rozdiel medzi definíciami je, že IFRS narába s pojmom spätne získateľná hodnota, ale to je len logický pojem pre vyššiu hodnotu z dvoch hodnôt (reálna hodnota a úžitková hodnota). Slovenskú legislatívu zaujíma to isté, len na to nemá termín. Ako postupovať pri výpočte úžitkovej hodnoty (alebo ak chcete budúcich ekonomických úžitkov) sa môžeme oprieť už len o nadnárodnú legislatívu.

Pri ďalšom postupe treba brať do úvahy nasledovné:

• Nie je vždy nutné určiť obe hodnoty. Ak prevyšuje ktorákoľvek z oboch čiastok účtovnú hodnotu aktíva, aktívum nemá zníženú hodnotu a nie je nutné odhadovať druhú čiastku.

Ak nás teda „neistí“ trhová hodnota majetku (na základe nezávislého znaleckého posudku), treba vypočítať hodnotu úžitkovú. Postup upravený v IAS 36 je nasledovný:

Krok 1 – Stanovenie budúcich nominálnych peňažných tokov

Vedenie účtovnej jednotky spracováva plány budúcich peňažných tokov, ktoré musia byť založené na rozumných a podložiteľných predpokladoch, ktoré, ale nesmú obsahovať príjmy a výdaje z budúcich reštrukturalizácii a budúcich zlepšení, či zvýšení výkonnosti aktíva. Tieto plány sa zostavujú maximálne pre obdobie päť rokov. Ich následná extrapolácia (projekcia) na najdlhšie ostávajúcu dobu životnosti aktíva sa vykonáva za použitia stálej alebo klesajúcej miery tempa rastu, pokiaľ nie je oprávnené použiť rastúcu mieru (napr. na základe inflácie).

Odhady budúcich peňažných tokov obsahujú príjmy a výdaje, ktoré nutne vzniknú z pokračujúceho používania aktíva. Ďalej obsahujú príjmy z predaja aktíva na konci doby použiteľnosti znížené o náklady spojené s predajom. Odhady budúcich peňažných tokov neobsahujú príjmy alebo výdaje z financovania a príjmy, či platby dane z príjmov.

Pokiaľ má spoločnosť kratší než päťročný plán, je možné hodnoty doplniť extrapoláciou po doplnení percenta predpokladaného tempa rastov. Toto percento môže byť len výnimočne kladné (a tempo rastov pozitívne). Dôvodom je všeobecný predpoklad, že pri rastúcom relatívnom výnose stúpa konkurencia, ktorá vráti tempo rastov späť na štandardnú úroveň.

V prípadoch, keď sme si istí, že je možné extrapolovať budúce peňažné toky i za horizont piatich  rokov, urobíme jednoduché predĺženie zvoleného roku z plánu  peňažných tokov. Obvykle sa volí posledný plánovaný rok, avšak v prípade nejakej mimoriadnej udalosti sa volí najbližší predchádzajúci štandardný rok.

Krok 2 – Stanovenie diskontnej sadzby

Diskontná sadzba je sadzbou pred zdanením odvodenou z trhového prostredia, ktorá zahŕňa časovú hodnotu peňazí a rizika, ktoré sú špecifické pre dané aktívum a ktoré neboli premietnuté v odhade budúcich peňažných tokov. Sadzba, ktorá vyjadruje bežné trhové zhodnotenie časových hodnôt peňazí a rizík špecifických pre dané aktívum, je výnosnosťou, ktorú by investori požadovali, keby zvolili investíciu, ktorá by vytvárala peňažné toky vo výške, v čase a riziku obdobnom tomu, ktoré účtovná jednotka očakáva, že z daného aktíva získa.

Diskontná sadzba je nezávislá na kapitálovej štruktúre účtovnej jednotky a na spôsobe financovania aktív, pretože budúce peňažné toky nezávisia na spôsobe, ktorým účtovná jednotka financuje nákup daného aktíva.

Preto je možné použiť diskontnú sadzbu na základe očakávanej návratnosti investorov, ale aj diskontnú sadzbu nákladov na financovanie výlučne cudzími zdrojmi. Avšak je možné použiť aj diskontnú sadzbu podľa metodiky váženého priemeru nákladov na financovanie kapitálu, ktorá vychádza z vážených priemerov nákladov na financovanie zdrojov spoločnosti, vlastných aj cudzích. Vo svojej podstate sa jedná o vážený priemer, za koľko (v percentách) spoločnosť svoje zdroje získava.

Diskontná sadzba cudzích zdrojov môže využiť tzv. daňový štít (sadzba sa zníži o efekt zákonnej sadzby dane z príjmu) za predpokladu, že budúce nákladové úroky z úverov budú znižovať daňový základ a samotnú daň z príjmov. Toto platí tak pre diskontnú sadzbu cudzích zdrojov použitú výlučne aj v kombinácii s vlastnými zdrojmi.

Krok 3 – Test na znehodnotenie majetku

Tento krok spočíva v spojení predchádzajúcich krokov – porovnať vypočítanú úžitkovú hodnotu majetku s hodnotou zostatkovou a vytvoriť alebo upraviť prípadnú opravnú položku.

Zostáva len dodať, že test znehodnotenia majetku je možné vykonať na úrovni celkového hmotného majetku spoločnosti, ale aj súboru aktív, ktoré spolu súvisia a ktoré samostatne dokážu generovať pre spoločnosť príjmy (malo by sa „zísť“ na čo najnižší súbor aktív pokiaľ sa dá). Nesmieme zabudnúť alokovať do testovaného majetku  goodwill, ktorý mu prináleží, či už ako goodwill, ktorý mu preukázateľné patrí alebo ako goodwill na úrovni spoločnosti alokovaný pomerovo k celkovému hmotnému majetku spoločnosti. V prípade identifikovaného znehodnotenia, zostatková hodnota  goodwillu sa zníži ako prvá. Ak je hodnota goodwillu znížená do nuly, pokračuje sa so znížením časti prináležiacej testovanému hmotnému majetku.

Ak patríte medzi našich súčasných alebo bývalých zamestnancov, radi by sme Vás pozvali na slávnostnú recepciu, ktorá sa bude konať

15.12.2011 v priestoroch Design Factory na Bottovej 2 od 18.00.

Prosíme o zaslanie RVSP do 5.12. na adresu recepcia@tpa-horwath.sk , zároveň Vás chceme upozorniť, že na párty je stanovený dress code v štýle business casual.

Pozvánku si možete pozrieť aj v grafickej podobe.

Tešíme sa na vás!

Táto informácia bola nedávno aktualizovaná a podmienky upravené tak, aby pomáhali a podporovali investície v malých a stredných podnikoch (MSP).

Dávame vám preto opätovne do pozornosti prehľad minimálnych výšok investícií podľa nezamestnanosti v okrese a odvetvia s vyznačením najnovšej zmeny:

*Za malé a stredné podniky sa považujú podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. EUR a/alebo celková ročná súvaha nepresahuje 43 mil. EUR.

Ďalšie informácie o zmene nájdete v predchádzajúcom článku.

Zákon o ERP sa vzťahuje na podnikateľa, ktorý predáva tovar alebo poskytuje služby, zoznam ktorých je taxatívne vymedzený v prílohe č. 1 zákona o ERP, pričom tržby z predaja tovaru alebo z poskytnutia služby prijíma v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami nahrádzajúcimi hotovosť.

Upozorňujeme, že podľa zákona o ERP podnikateľ môže používať :

• pokladnicu, ktorou je elektronické registračné zariadenie vybavené ustanovenými technickými časťami podľa zákona o ERP, alebo počítač s vlastným registračným programom a so samostatnou fiskálnou tlačiarňou,
• len takú pokladnicu, na ktorú akreditovaná osoba vydala certifikát, daňový úrad jej pridelil daňový kód pokladnice, je označená plombou a spĺňa ďalšie požiadavky ustanovené zákonom o ERP ako aj technické požiadavky ustanovené osobitnými predpismi.

Za úhradu v hotovosti sa podľa zákona o ERP považuje aj úhrada pohľadávky (faktúry) v hotovosti, t.j. aj tržbu prijatú v hotovosti na úhradu pohľadávky (faktúry) je podnikateľ, ktorý postupuje podľa zákona o ERP, povinný evidovať v pokladnici.

Podnikatelia, ktorí pri evidovaní prijatých tržieb postupujú ešte podľa vyhlášky č. 55/1994 Z.z. o spôsobe vedenia tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o ERP“), môžu evidovať tržby podľa uvedenej vyhlášky do 31.12.2011. Nakoľko podľa vyhlášky o ERP sa za úhradu v hotovosti nepovažuje úhrada pohľadávky (faktúry), platbu prijatú v hotovosti ako úhradu pohľadávky nie sú povinní do 31.12.2011 evidovať v pokladnici. Od 1.1.2012 však aj títo podnikatelia sú povinní postupovať v zmysle zákona o ERP a aj tržby v hotovosti prijaté ako úhrady faktúr sú povinní evidovať v pokladnici.

Podnikateľ, ktorý pri predaji tovaru alebo poskytovaní služby vystavuje faktúry sa môže od 1.1.2012 rozhodnúť že:

• tržby za úhradu faktúr bude prijímať v hotovosti – v tomto prípade je povinný evidovať v hotovosti prijaté tržby v pokladnici, alebo
• úhrady faktúr bude od odberateľov prijímať len bezhotovostne – v tomto prípade nebude povinný evidovať tržby v pokladnici.

Podnikateľ, ktorý používa pokladnicu na evidenciu tržieb certifikovanú podľa vyhlášky o ERP, by si mal u servisnej organizácii zistiť, či sa jeho súčasná pokladnica dá prispôsobiť na nové podmienky, alebo si bude musieť kúpiť novú pokladnicu, ktorá spĺňa podmienky stanovené zákonom o ERP.

Na účely prispôsobenia pôvodnej pokladnice na nové technické podmienky ustanovené zákonom o ERP možno uplatňovať nasledovné postupy:

Postup A

• podnikateľ sa obráti na servisnú organizáciu so žiadosťou o upgrade,
• servisná organizácia vykoná dennú uzávierku, vynuluje grandtotály a túto skutočnosť zapíše do pôvodnej knihy pokladnice v časti servisný záznam,
• servisná organizácia vykoná upgrade, pričom do fiskálnej pamäte zaznamená pôvodné DKP, do knihy elektronickej registračnej pokladnice zapíše dátum uvedenia pokladnice do prevádzky a zároveň odovzdá podnikateľovi fotokópiu certifiktátu,
• podnikateľ sa dostaví s knihou elektronickej registračnej pokladnice a s kópiou certifikátu na daňový úrad, ktorý mu do knihy zapíše DKP s poznámkou, že ide o pôvodný DKP.

Postup B

• podnikateľ sa obráti na servisnú organizáciu so žiadosťou o upgrade,
• servisná organizácia vykoná dennú uzávierku, vynuluje grandtotály a túto skutočnosť zapíše do pôvodnej knihy pokladnice v časti servisný záznam,
• servisná organizácia vykoná upgrade a podnikateľovi odovzdá kópiu certifikátu,
• podnikateľ sa dostaví s knihou elektronickej registračnej pokladnice a s kópiou certifikátu na daňový úrad, ktorý mu do knihy zapíše nový DKP,
• podnikateľ opätovne osloví servisnú organizáciu, aby uviedla pokladnicu do prevádzky,
• servisná organizácia do fiskálnej pamäte zaznamená nový, daňovým úradom pridelený DKP a do knihy elektronickej registračnej pokladnice zapíše dátum uvedenia pokladnice do prevádzky.

Elektronický register servisných organizácií je uvedený TU.

Vypracovalo:

Daňové riaditeľstvo SR Banská Bystrica
sekcia metodiky daní, odbor služieb pre verejnosť
september 2011

Zdroj údajov: DR SR, www.drsr.sk