Cieľom tohto článku je priblížiť :
- niektoré povinnosti audítora, ktoré sa dotýkajú klienta a pritom súvis s finančnými výkazmi nie je na prvý pohľad zrejmý,
- niektoré činnosti, ktoré mu legislatíva zakazuje vykonávať, a
- priblížiť najčastejšie príčiny neefektívnej práce audítora, ktorá súvisí s (ne)spoluprácou klienta.
Niektoré povinnosti audítora
Podľa zákona č. 297/2008 Zz. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a ochrane pred financovaním terorizmu patrí audítor medzi povinné osoby, ktorých povinnosťou je najmä identifikovať klienta (jeho štatutárnych zástupcov) a akúkoľvek neobvyklú obchodnú operáciu definovanú zákonom, príp. postúpiť zistené informácie relevantným orgánom.
V súlade s medzinárodným audítorským štandardom č.315 je povinnosťou audítora zhromaždiť základné informácie o vnútornom kontrolnom systéme klienta, t.j. zložiek interných kontrol na úrovni klienta (riadenia spoločnosti) ako aj na úrovni jednotlivých uzavretých funkčných celkov v spoločnosti (či už z pohľadu obehu dokladov alebo kompetencií jednotlivých zamestnancov). V tejto súvislosti audítor obyčajne dokumentuje a alternatívne aj overuje napríklad:
- opatrenia klienta v súvislosti s fyzickým zabezpečením majetku spoločnosti,
- zabezpečenie starostlivosti o zamestnancov v zmysle príslušnej legislatívy,
- opatrenia klienta proti sprenevere majetku spoločnosti,
- nastavenie bezpečnostných mechanizmov počítačového prostredia,
- kontrolné mechanizmy vlastníkov klienta, ktoré aplikuje na riadiace zložky klienta a samotnú spoločnosť.
V prípade, že tieto kontrolné mechanizmy audítor prvotne (na základe popisu kontroly klientom) vyhodnotí ako vhodné, resp. efektívne, t.j. kontrolné mechanizmy sú nastavené tak, aby zabránili potenciálnej deviácii v systéme, môže pre niektoré z nich pristúpiť k druhej fáze a vnútornú kontrolu overí, to znamená porovná skutočnosť s deklarovaným stavom klienta.
V prípade zistených nedostatkov (či už v chýbajúcej kontrole, jej zlom návrhu alebo prevedení) a v závislosti od ich závažnosti audítor zváži ich vplyv na ďalší priebeh audítorských prác a o zisteniach informuje manažment, prípadne o závažných zisteniach zástupcu vlastníka klienta.
Činnosti audítora, kde je ohrozená jeho nezávislosť
Nezávislosť audítora môže ohroziť, ak zároveň verejne obchodovateľným spoločnostiam poskytuje účtovnícke služby vrátane mzdového účtovníctva a zostavenia finančných výkazov (na ktoré sa poskytuje správa audítora) aj výkon auditu. Toto ohrozenie nie je možné znížiť nijakým iným spôsobom ako zakázaním takýchto služieb, okrem núdzových prípadov a prípadov, keď takéto služby spadajú pod mandát štatutárneho auditu.
Výnimka, kedy by sa poskytnutie týchto služieb nemalo vnímať ako ohrozenie audítorskej nezávislosti je možná pri splnení nasledovných podmienok:
- služby nezahŕňajú uplatnenie posudzovania,
- poskytované služby sú nevýznamné tak pre audítora ako aj pre klienta,
- honoráre platené za takéto služby sú jednoznačne bezvýznamné.
V prípade, že sa jedná o klienta, ktorý nie je kótovaným subjektom, audítor môže poskytnúť účtovnícke služby vrátane mzdových služieb s opakujúcim sa mechanickým charakterom za predpokladu, že akékoľvek vzniknuté ohrozenie v dôsledku preverovania seba samého je znížené na prijateľnú úroveň. Medzi príklady takýchto služieb patria:
- zaznamenanie transakcií, ku ktorým schválil vhodné zaúčtovanie na účtoch,
- zostavenie finančných výkazov na základe informácii v obratovej predvahe,
- odoslanie schválených zápisov do obratovej predvahy klientom.
Medzi základné opatrenie znižujúce riziko nezávislosti audítora tiež patrí, aby takéto služby neuskutočňoval člen audítorského tímu.
Príčiny neefektívnej práce audítora
Cena poradenských služieb sa primárne odvíja od predpokladaných hodín, ktoré audítor plánuje vynaložiť. V prípade, že plánovaný počet hodín prekročí, hľadá príčiny tohto prekročenia a ak je dôvod (aj) na strane klienta, môže audítor požadovať od klienta kompenzáciu. Toto je zoznam najčastejších príčin, ktoré nie sú spravidla plánované ani reflektované v cene zákazky.
- následné úprava hlavnej knihy, či už počas alebo po ukončení overovania hlavnej knihy,
- prístup techniky závierkových prác od najľahšieho po najťažšie nie je z hľadiska auditu vhodný, pretože aj audítor potrebuje spravidla viac času na to, aby zložitejšie transakcie posúdil, tento čas však audítor nemusí mať k dispozícii, ak áno, práca môže byť menej efektívna, pretože sa k zákazke vracia po čase a spolupráca s klientom môže byť komplikovanejšia,
- nedostatočné/nejednoznačné zdokumentovanie podkladov klientom pre zaúčtovanie nerutinných transakcií,
- zadržiavanie informácii, napr. z dôvodu, že klient si myslí, že táto informácia nemá vplyv na účtovnú závierku,
- nedostatočné prezentovanie informácii v poznámkach k finančným výkazom,
- nedostatočne skúsenosti pri zostavení výkazu Cash Flow, účtovanie odloženej dane alebo iných nerutinných transakcií (napr. derivátové operácie),
- príliš veľa účtovných chýb ako dôsledok zlyhávania výkonnej aj kontrolnej zložky účtovného oddelenia.
Klient má často predstavu, že audítor má pomáhať vyššie menované problémy riešiť (ba niekedy sa to vníma len ako problém audítora), sú pevnou súčasťou jeho práce a teda aj ceny auditu. Je zrejmé, že audítor disponuje pri riešení týchto problémov väčšími skúsenosťami ako klient, avšak skúsenosti ako aj čas audítora má svoju hodnotu, rovnako ako čas strávený pri audite ohodnotený cenou za výkon auditu.